Na spotrebe vína na Slovensku sa zhruba zo 75 percent podieľa domáca produkcia a zvyšok je z dovozu. Napríklad väčšina reštaurácií uprednostňuje slovenské vína a namiesto prebytku sa sťažujú na nedostatok. To platí pre naozaj kvalitné slovenské vína. Len na ilustráciu – vo vinárstve Mrva & Stanko dopyt šesťnásobne prevyšuje ponuku, to znamená, že ak si dnes obchodník víno objedná, reálne s ním môže počítať až o niekoľko mesiacov, ba aj rokov.
Úroveň slovenských vín išla nepochybne nahor. Bývalý veľvyslanec USA v SR Ronald Weiser pozval MBA študentov z Michiganskej univerzity na Slovensko a skúmali exportný potenciál slovenských vín. Výsledok nebol lichotivý, paradoxne nie pre kvalitu. Produkčné plochy na Slovensku sú malé, a preto sa víno pestuje draho, potenciál exportu je teda obmedzený najmä kvantitatívne.
Spolumajiteľ jednej bratislavskej vinotéky Vlado Reiman sa pokúšal predať slovenské víno vo Veľkej Británii. „Stretli sme sa so zástupcami veľkej siete Sainsbury‘s a vyzeralo to nádejne. Víno im chutilo, cena bola pre obe strany priaznivá. Ibaže chceli dodávku stotisíc fliaš každý mesiac. Výrobca mal v pivnici desaťtisíc fliaš. A tak bolo po obchode. Slovenské vína sa môžu uplatniť vo vinotékach, hoteloch,“ hovorí a dokresľuje skúsenosťou zo Švédska „Vytvorili sme internetový obchod s vínom. V krajine sa tvrdý alkohol na internete predávať nesmie, tak má víno o niečo vyššiu šancu. V štátnych ,kamenných‘ obchodoch, ktoré majú vo Švédsku monopol na predaj alkoholu, ponúkajú talianske, španielske, portugalské a iné pomerne kvalitné vína za nízke ceny. Slovenská konkurencia sa tam uplatní len ťažko a zasa nie kvôli kvalite.“ Kvalitné víno nakúpi obchodník na Novom Zélande lacnejšie ako na Slovensku – a to aj s dopravou.