Nie je vylúčené, že sme tu vďaka Mesiacu. Všetko nasvedčuje tomu, že bez jeho pomoci by sa pred miliardami rokov život na našej planéte neuchytil. Ak aj áno, vyvíjal by sa možno iným tempom či smerom. Lenže Mesiac je v Slnečnej sústave výnimočným telesom. V pomere k domovskej planéte je proporčne jedným z najväčších mesiacov a vlastne jediný, ktorý obieha okolo planéty s pevným kamenným povrchom. Vznikol pravdepodobne z materiálu, ktorý vyvrhla na obežnú dráhu Zeme zrážka proto-Zeme s planétou veľkou ako dnešný Mars. Stalo sa to krátko po vytvorení Slnečnej sústavy a novosformovaný Mesiac bol vtedy pri našej planéte oveľa bližšie ako teraz. Svojou gravitačnou silou divo miešal pozemským oceánom a je celkom možné, že práve brutálne prílivy a odlivy pripravili pôdu pre vznik prvých organizmov. Mesiac sa o pozemský život staral aj ďalšie miliardy rokov. Zem by inak podliehala chaotickým zmenám smeru osi rotácie, ktoré by zdynamizovali pozemskú klímu do takej miery, že život by sa stal „neznesiteľným“, ak nie nemožným. Vďaka Mesiacu je naša rotačná os stabilná a odchýli sa len o 1,3 stupňa raz za 41-tisíc rokov. Summa summarum – existencia pomerne veľkého mesiaca je pre planétu pozemského typu veľkou výhodou. Pre hľadačov mimozemského života je preto dôležitá otázka, či nie je sformovanie takéhoto telesa len dielom náhody. Odpoveď hľadal Sebastian Elser z Inštitútu teoretickej fyziky Zürišskej univerzity. Spolu s kolegami uskutočnil 64 superpočítačových simulácií vznikov kamenných planét v prostredí slnečnej sústavy cestou pozvoľného nabaľovania materiálu pri vzájomných zrážkach menších vesmírnych telies.
