Každý víkend v sedle Moravsko-sliezskych Beskýd v Pustevnách znie slovenčina. Slovenská hranica je totiž neďaleko a typická karpatská horská krajina je vyhľadávaným cieľom výletov aj mnohých turistov zo západného Slovenska. Pustevny si toto meno získali podľa povesti o pustovníkoch, ktorí tam údajne žili. Záujem výletníkov pútali tieto miesta už v devätnástom storočí. Prvé snímky si súčasní návštevníci zvyčajne robia pri malebnej drevenej výletnej ubytovni Maměnka a jedálenskom pavilóne Libušín, ktoré koncom devätnásteho storočia navrhol slovenský architekt Dušan Jurkovič. Inšpiroval sa architektonickými prvkami z rázovitých ľudových stavieb Valašska. Výlet na Pustevny je aj výletom do chránenej krajinnej oblasti Beskydy, ktorá zahrňuje nielen Moravsko-sliezske Beskydy, ale aj Vsetínske vrchy a Javorníky a je chránenou oblasťou európskeho významu. Vedú tade tri náučné chodníky, ktoré upozorňujú na veľa prírodných zaujímavostí, rastlín i zvierat vrátane veľkých šeliem, lúk plných kvetov a prírodných lesov, ohrozených v celej Európskej únii. Jedna z náučných ciest sa volá Radegast. Zoznamuje so životom na salaši, hovorí o tajomstvách dnes už neprístupných pseudokrasových puklín, kde mohol kedysi vraj prejsť aj voz ťahaný koňmi a výletník. Turista sa veľa dozvie o Radegastovi, staroslovanskom bohu slnka, vojny a víťazstva. Na týchto miestach slávili ľudia z celého okolia letný slnovrat a k modle Radegasta prinášali obradné dary.
