Nevzal v Budapešti ponúkaný výborný plat headhuntera mladých Maďarov, Slovákov a Čechov pre istú nadnárodnú spoločnosť, lebo vyštudoval Vysokú školu cestovného ruchu. Jedinou ponukou na nasýtenom trhu bol nočný audítor v štvorhviezdičkovom budapeštianskom hoteli. Ladislav Olcsváry dešifruje: išlo o nočného recepčného. Hodilo sa mu to však, lebo cez deň chcel študovať na Ekonomickej univerzite.
V hoteli manažovanom francúzskou celosvetovou sieťou Accor preskočil Ladislav Olcsváry po nočnom recepčnom ešte dve pozície v strednom manažmente. Potom mu budapeštianska stredoeurópska centrála ponúkla post zástupcu riaditeľa novootváraného hotela Ibis v bratislavskom podhradí. Aj keď v Budapešti vyštudoval vysokú školu i univerzitu a v maďarskom hlavnom meste žil, bol slovenským občanom a firma potrebovala človeka, ktorý pozná slovenské reálie. Keď sa jeho šéf po roku vrátil do Budapešti, riaditeľskú stoličku v Ibise ponúkli jemu. Vtedy mal len dvadsaťsedem rokov.
Neraz sa ho spýtali, či by on sám dal šancu takémuto mladému človeku, navyše, ak išlo o prvý hotel tejto siete na Slovensku. Zvyčajne však nerozhodne pokýval hlavou. „Sebe asi áno,“ zasmeje sa, ale súhlasí, že od firmy to skutočne bola odvaha. „Mladý muž to berie ako svoju životnú šancu, no je to aj veľká zodpovednosť a pre firmu riziko. Človek v tomto veku ešte nemá skúsenosti, aby rozoznal všetky možné nášľapné míny, ktoré síce prísť nemusia, ale môžu vybuchnúť,“ hodnotí s odstupom času rozhodnutie hotelovej spoločnosti i svoj súhlas.
