Futbal raz za týždeň s kamarátmi je príjemná vec. Aj prebehnúť päť kilometrov dvakrát do týždňa. Zdraviu to prospeje, aj sebavedomiu je lepšie. Život sa však žije každý deň. A kto v ňom chce uspieť, musí pracovať na sebe dlhodobo. Aj vtedy, keď sa mu nechce, unavené je telo i myseľ, vonku prší a ešte sa aj rýchlo stmieva. Pravidelný pohyb je už k vrcholovému športu o čosi bližšie, ešte stále však nenaučí človeka zvládať víťazstvá a pokračovať ďalej aj po prehrách. Kto si osvojí tento prístup a dokáže sa postaviť na nohy po páde, zvládne v živote čokoľvek. Profit túto myšlienku ilustruje na štyroch príbehoch. Na štyroch ľuďoch, ktorí si vyskúšali medailové stupne vrcholového športu, ale aj úspechy v manažmente a podnikaní. Ich príbehy sú rozdielne, myšlienku majú spoločnú. Pre človeka je pohyb prirodzený. Rovnako ako život.
Vzpierač medzi záchranármi. „Vždy som mal v sebe akýsi čudný zmysel pre spravodlivosť,“ zamýšľa sa Viktor Gumán nad tým, prečo sa úspešný vzpierač, medailista z majstrovstiev Európy, dal v minulosti na štúdium práva. Aj jeho k vzpieraniu a k vrcholovému športu všeobecne „pritlačilo“ rodinné zázemie.
Formovalo ho však aj trochu inak – rodičia i brat boli učitelia a to bolo povolanie, ktoré on určite robiť nechcel. Časom ho dostihlo, hoci trochu v inej forme. Dnes okrem toho, že robí právnika pre spoločnosť Falck, funguje v nej aj ako šéf pre ľudské zdroje. Zdá sa, že úspešne, keďže obe funkcie zvláda už päť rokov.
