Päťdesiatnik Sung-Ming Kao však vie dobre, kde je Slovensko, a nemýli si ho ani s Českom. Tiež kvôli hudbe. Bol párkrát v Česku a postrehy zhrnul do knihy Česká klasika. Nadšený bol z českej hudby i ďalších foriem umenia, starej architektúry, turistických magnetov. Keď sa ho pracovníci Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu na Taiwane opýtali, či by nechcel aj na Slovensko, rozšírili sa mu zreničky. Nie je z hlavného mesta, ale z Tchaj-čungu, tretieho najväčšieho mesta na ostrove. Má aj s okolím 2,6 milióna obyvateľov, je tri a pol hodiny autom na juh od Tchaj-peja a prezývajú ho aj mestom bicyklov. Kvalitnými rámami zaplavujú celý svet, vrátane „cyklomobilky“ Dema v Skalici. Sung- -Ming alebo Sommer (každý moderný Taiwanec sa Európanovi či Američanovi rád predstavuje aj západným, anglicky znejúcim menom) je vzdelaním technik. Má však v meste hudobnú kaviarničku. Lásku k hudbe získal ako pridanú hodnotu v manželstve s miestnou hudobníčkou. Pre krajanov usporadúva už niekoľko rokov zájazdy za hudbou do Európy.
ODÍDENCI. Každý desiaty Taiwanec je z rodín dvoch miliónov vojakov, podnikateľov a intelektuálov, ktorí v roku 1949 ušli pred maocetungovským klonom komunizmu na súostrovie 130 kilometrov od brehov ľudovej Číny. Zo začiatku ich živila ryža, trstinový cukor, banány, ananásy a ryby. So skúsenosťami krajanov z USA však postavili haly, ktoré sa vmestia na preľudnený ostrov a včas sa vrhli na komputerizáciu sveta. Aj napriek hrozbe, že sa k nim raz preplaví vojak s červenou hviezdou na zelenej šiltovke. Pochopili, že ryžu síce tiež treba, ale na políčkach high-tech nezožnú.
Vojnový režim kvôli hrozbe z pevniny odčerpával more peňazí a výnimočný stav zrušili až v roku 1987. Úplná väčšina štátov, vrátane USA, diplomaticky uznáva iba Čínsku ľudovú republiku. Z Európy má veľvyslanectvo na Taiwane iba Macedónsko, Maďarsko a Vatikán. Ekonomicky sa však svet klania malému ostrovu. Osemdesiat percent svetovej produkcie zo sfér informačných technológií má označenie Made in Taiwan. Krajina patrí medzi dvadsať najvyspelejších svetových ekonomík. Jej export aj „znárodnenie“ zlatého pokladu Číny v roku 1949 prináša štvrté najväčšie devízové zásoby a investičné prostredie sa označuje za štvrté najlepšie na svete. Hoci vláda Čínskej ľudovej republiky pokladá Taiwan za svoju provinciu, ten zasa zdôrazňuje, že je samostatnou Čínskou republikou. Napriek tomu, že na súostrovie mieri údajne stále 1 600 čínskych balistických rakiet, politike diktuje smer ekonomika. Tri štvrtiny investícií, ktoré kedy do 1,3-miliardovej ČĽR prišli, nie sú ani z Ameriky, západnej Európy, Japonska či Singapuru, ale z ostrovčeka o štvrtinu menšieho než Slovensko.
