O víne sa dnes hovorí ako o chlebe. Z niektorých debát vyplýva, že spôsob, ako krajina vyrieši problém zdaňovania a nezdaňovania tichých vín, predurčí jej smerovanie na dlhé roky dopredu. To, samozrejme, nie je pravda. Nie je pravda ani to, že spotrebná daň na víno zlikviduje slovenské vinohradníctvo.
Slovenské vinohradníctvo si vystačí samo – za ostatných zhruba dvadsať rokov sa rozloha vinohradov znížila približne zo sedemdesiattisíc na slabých desať- tisíc hektárov, a to pri minimálne desať rokov trvajúcej nulovej sadzbe spotrebnej dane na víno.
Nápad zaťažiť víno spotrebnou daňou nie je nový, ale v novodobej histórii sa ani raz neujal. Vinárska loby „utrpela“ už niekoľko víťazstiev, často aj za cenu šírenia páčivej demagógie o ušľachtilosti vína. Rovnako výnimočné sú diamanty a neexistuje krajina, kde by ich nezdaňovali, pravdaže nie spotrebnou daňou. Rovnako ani víno nepožíva výsadu spotrebnou daňou nedotknuteľného produktu v celej Európskej únii. Spomedzi 27 krajín Európskej únie používa spotrebnú daň na tiché vína dvanásť štátov, zvyšných pätnásť zatiaľ nie. Nie všade sa daň nazýva ako daň, ale istá forma zaťaženia vína funguje v celej dvanástke. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj tiež odporúča zdanenie vína. Hlas medzinárodnej organizácie nie je priveľmi hlasný, čím autority nedávajú najavo, že im je to vlastne jedno, ale ani sa v otázke nijako neexponujú.
