Hoci európska i americká verejnosť vníma pojem privatizácia vojny skôr pejoratívne, neodsudzuje ho šmahom ruky. Najmä pragmatickí Američania pripúšťajú, že poskytuje nové podnikateľské príležitosti. Čo ich pritom škrie, je nedostatočná transparentnosť systému. Aj keď sa otvára, nezbavil sa slabín. V uplynulej dekáde ich majstrovsky využívala hŕstka korporácií. Najmä takých, ktoré mali anjelov strážnych v Bielom dome a Pentagóne.
Najkrikľavejší príklad predstavovala spoločnosť Halliburton, nad ktorou držal ochranný dáždnik americký viceprezident Dick Cheney. Darí sa jej aj počas prezidentovania Baracka Obamu, pričom vytvára zisky i pracovné miesta.
Metamorfóza neveľkej ropnej servisnej spoločnosti z Oklahomy zo začiatku dvadsiateho storočia na nadnárodnú korporáciu je pozoruhodná. Halliburton nebol jediným dravcom, ktorý sa vrhal do mútnych vôd privatizácie vojensko-bezpečnostného sektora. Musel však patriť medzi najpriebojnejšie už pred zažiarením politickej hviezdy Dicka Cheneyho. V opačnom prípade by tento politik svoj osud s Halliburtonom nespojil.
