Muž otočený chrbtom do hľadiska ovláda skupinu ľudí, ktorej pomáha odovzdať publiku myšlienku. Hudba má silu, dirigent ju „iba“ sprostredkúva a dokáže urobiť zo všedného dňa sviatok. Dirigenti nie sú éterické bytosti, pracujú naozaj tvrdo. Sami so sebou i s orchestrom. Kroky k dokonalosti odpočítavajú pomaly. Profit sa rozprával so svetovo uznávaným dirigentom Oliverom Dohnányim.
Keby ste si spomedzi dirigentov mohli vybrať kamaráta, kto by to bol?
Kamaráta? Veľmi zadobre som bol s profesorom Aloisom Klímom, ktorý bol mojím pedagógom a dlhé roky šéfdirigentom Symfonického orchestra Českého rozhlasu v Prahe. Bol môj, nedovolím si povedať kamarát, ale existovali sme na otcovsko-synovskom vzťahu. Veľmi dobre som si rozumel s talianskym dirigentom Francom Ferrarom, u ktorého som bol na „majsterkurzoch“. Celých šesť týždňov sa o mňa staral a veľa mi dal. Skvele som si rozumel s Arvidom Jansonsom, otcom súčasne slávneho dirigenta Marissa Jansonsa. To všetko boli ľudia, ktorí zanechali vo mne stopy.
