Firmy nadväzujúce na slovenské remeslá vyrástli bez akejkoľvek cudzej podpory. V súčasnosti predávajú produkty v zahraničí, nielen pre nízke ceny, a vyhrávajú celosvetové súťaže. Ich výroba aj odbyt rastie, pretože počúvajú hlas zákazníka a investujú peniaze do nových technológií. To je jediná cesta, ako slovenské remeslá môžu prežiť.
Oslovení podnikatelia nadväzujúci na určitý remeselný odbor sa zhodujú v jednom –živnostenský zákon by mal hovoriť jasnou rečou a remeselné činnosti by mali byť viazanou živnosťou. Vyžadujú totiž odborné technické znalosti o materiáloch a postupoch, či už pri stavbe kachľovej pece alebo výrobe syra či medoviny. Chránia tak zároveň kvalitu výrobkov a zdravie zákazníka. Nedostatočné vedomosti o pálení keramiky môžu napríklad spôsobovať rakovinu. Nekvalitná, zväčša dovezená keramika má nebezpečnú glazúru, z ktorej sa vplyvom kyslých látok a tepla uvoľňuje do stravy olovo a kadmium. Zákazník by sa mal preto spoliehať na pozitívne referencie a certifikát kvality.
Hrnčiarstvo, kachliarstvo, tesárstvo, včelárstvo, salašníctvo či iné slovenské remeslá boli kedysi združené do cechov a remeselníckych združení a dôležité informácie i zručnosti sa odovzdávali prirodzenou formou z generácie na generáciu. Všetky v téme spomínané podnikateľské subjekty spolupracujú s odbornými školami, podnecujú dokonca znovuotvorenie tradičných odborov i praktickejšiu výučbu a umožňujú aj exkurzie do svojich prevádzok, aby inšpirovali budúce generácie. V prípade stavby akumulačných kachľových pecí, pri výrobe syrov a medoviny sa návrat k dômyselne vymysleným tradičným postupom musí totiž skĺbiť s najnovšími technológiami a normami. A to už starí majstri niekedy odmietajú.
