Čím vyššie, tým lepšie. Takto by sa dal zovšeobecniť pohľad na rozvoj čohokoľvek. Firmy, ekonomiky, kariéry, spoločnosti... Žiaľ, nefunguje to. Nedá sa rásť stále, hoci ešte stále je veľa vplyvných a vzdelaných ľudí, ktorí to nepochopili.
Kolega sa ráno vrátil z cintorína. Bol nejaký znechutený. V poslednom čase sa sťažoval na zdravotný stav, tak sme si mysleli, že si bol rezervovať miesto, ale nenašiel vyhovujúce. Nie, iná vec ho nahnevala. Predajcovia kahancov, kvetov, ozdôb a neviem ešte čoho, ktorí lemovali cintorínske cesty a žmurkali na okoloidúcich vo svetle množiacich sa kahancov. Bolo pár dní pred dušičkami a to, čo kolegovu dušu znechutilo, boli premrštené ceny záhrobných biznismenov. Set kahancov v hypermarkete kúpite pod euro, na cintoríne toľko stojí pred dušičkami jeden. To len na porovnanie. Nejde o náklady, maržu a neviem čo ešte. Pociťujem túto nechuť z iného uhla pohľadu. Tradície zo spoločnosti zmizli, zostali len zvyky a túžba ukázať ich vplyv čo najokázalejšie. Mali ste radi svojho zomrelého? A to ste mu zapálili len jeden kahanec? Taký malý? A len za tridsať centov? Viac, viac, viac.
V podstate je jedno, či sa to týka Sviatku všetkých svätých, Vianoc či Veľkej noci. Aj keby sme začali masovo oslavovať jarnú a jesennú rovnodennosť či letný a zimný slnovrat, sme nastavení tak, že by sme veľmi rýchlo prešli do módu „viac“.
