Kam zmizol náš šiesty zmysel?

Koľko máme zmyslov? Na pohľad jednoduchá otázka. Predsa päť: zrak, sluch, hmat, chuť a čuch. Toto chápanie zmyslov zaviedol Aristoteles a používame ho dodnes. Lenže odpoveď až taká prostá nie je. Záleží na tom, aké kritérium si zvolíme pri posudzovaní receptorov, ktorými registrujeme vnemy z okolia.

Napríklad termoreceptormi v koži vnímane teplotu. Gravitačné pole registrujeme vďaka receptorom vo vnútornom uchu. Čas vnímane dokonca dvojakým spôsobom. Krátkodobé úseky (sekundy, minúty a hodiny) sleduje zariadenie v mozgu, ide však o informácie dosť nepresné. Okrem toho vnímane aj dlhšie časové úseky (zhruba jeden deň) vďaka zmyslu v hypotalame a sietnici oka. Vytvárajú takzvané cirkadiánne biorytmy, ktoré riadia periodické kolísanie aktivity a bdelosti, podobne ako keď niektoré rastliny na noc zatvárajú svoje kvety.

Vedci z Cornellovej univerzity v USA po štvrťstoročnom výskume dospeli k záveru, že kedysi pradávno mal náš predok aj ďalší mimoriadne dôležitý zmysel – bol schopný vnímať slabé elektrické polia vysielané inými živočíchmi. Špeciálny zmyslový orgán zaregistroval jemné vibrácie a vzápätí mohol nasledovať útok „naslepo“. Bolo to pred pol miliardou rokov, keď v oceánoch kraľovala morská dravá ryba s dobrým zrakom, čeľusťami plnými zubov a bočnou pozdĺžnou čiarou so systémom až 70-tisíc elektroreceptorov, ktorými sledovala pohyb vody.