Podľa prognózy OSN to mal byť chlapec, kto zavŕši sedemmiliardovú hranicu. V poslednú októbrovú noc sa narodilo niekoľko záujemcov o titul výnimočného človeka: Alexander Bogdanov z ruského Ďalekého východu, Danica May Camachová z Filipín alebo dievčatko menom Nargis z najľudnatejšieho indického štátu Uttarpradéš. Fakt, že uzatvorili ďalšiu miliardu, iste nebude mať na život bábätiek výrazný vplyv. Ale skutočnosť, že počet obyvateľov sa rapídne zvyšuje, má vplyv na každého jednotlivca svetovej populácie.
Komplexné štatistiky o obyvateľstve sú v OSN k dispozícii od päťdesiatych rokov minulého storočia, štatistická komisia vznikla pri OSN v roku 1947. Celkom oprávnene môžeme mať pocit, že orwellovský Veľký brat vie o nás takmer všetko – koľko zarábame, ako bývame, kam chodíme na dovolenku, aké máme choroby. Či máme deti, koľko ich je, ako dlho sme žili a ako dlho žili ony – naše deti. Práve tieto tri údaje sú pre ďalšie smerovanie obyvateľstva podstatné: pôrodnosť, úmrtnosť a dĺžka života.
India predbehne Čínu. Ak sa pozrieme do budúcnosti, zistíme, že o dvadsať rokov bude India s prírastkom pätnásť miliónov ľudí ročne ľudnatejšia ako Čína. V roku 2050 nás bude zhruba 9,3 miliardy, v roku 2100 už 10,1 miliardy. A to aj napriek tomu, že pôrodnosť sa počas uplynulých sto rokov razantne znížila. V polovici minulého storočia totiž pripadalo na jednu ženu 4,9 dieťaťa, v súčasnosti je to v priemere 2,3. Ak tento počet dosiahne hodnotu menšiu ako 2,1 dieťaťa, začne sa počet obyvateľov znižovať. „To je dobrá správa,“ hovorí Thomas Büttner z oddelenia pre výskum populácie pri OSN.
