Medzníkom podnikateľskej kariéry 64-ročného Američana Rona Harwooda sa stal 11. september 2001. Vtedy v dôsledku útokov na newyorské dvojičky začala americká a západná spoločnosť prijímať dovtedy nemysliteľné opatrenia na posilňovanie bezpečnosti štátu, hoci aj na úkor osobných slobôd.
Dozrel čas. Bez opadnutia ostražitosti voči narušovaniu súkromia a bez obratu v spoločenskom a právnom vedomí občanov, potrebnom na prijímanie celoplošného monitorovania a uchovávanie zozbieraných údajov, by sa akčný rádius Ronovej firmy Illuminating Concepts obmedzoval na umeleckú scénu. Občas by sa aranžérsky blysla multimediálnymi scénami v divadlách či v koncertných sálach. Upravovala by športové haly na hudobné arény, prípadne by navrhovala multimediálne prostredie pre módne prehliadky, filmové festivaly alebo obchodné veľtrhy. Odborná tlač by ju naďalej chválila za dizajnérske úspechy na komerčných výstavách, spoločenských podujatiach a predvolebných politických zhromaždeniach. Do ulíc miest a na otvorené verejné priestranstvá by však prenikala oveľa ťažšie, ak vôbec niekedy.
O tom však R. Harwood sníval dlhé roky, keď vytváral projekt Intellistreets, v hrubom preklade inteligentných ulíc. Nápady jeho firmy Illuminating Concepts, teda inteligentných konceptov, narážali u magistrátov amerických miest na nepochopenie a odmietanie. Neodbytný R. Harwood mal už dávno po päťdesiatke, keď si v septembri 2001 uvedomil, že dozrel čas na uvedenie „inteligentných ulíc“ do života. V plnej kráse pri využívaní všetkých výdobytkov vedy a techniky 21. storočia. Stručne povedané, išlo o zlievanie umenia, elektrotechniky a informačných technológií do pôsobivého celku.
