Cestovný ruch je v súčasnosti najväčším tvorcom svetového národného produktu. Na medzinárodnom cestovnom ruchu sa ročne zúčastňuje tri a pol percenta svetovej populácie a na tvorbe svetového HDP sa podieľa viac ako desiatimi percentami. Nie je tomu inak ani na Slovensku, hoci porovnávanie s inými nie je veľmi lichotivé. Možno aj preto, že aj keď v tomto odvetví pracujú tisíce ľudí, ich hlbšia znalosť problematiky je často nahrádzaná len nadšením pre vec. Cestovný ruch často pripomína futbal – hovoria o ňom a rozumejú mu všetci, ale skutočných odborníkov je pramálo. Hoci cestovný ruch sa na Slovensku začal vyučovať už v päťdesiatych rokoch minulého storočia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave a neskôr v Banskej Bystrici, súčasťou študijných odborov na piatich fakultách ďalších vysokých škôl sa stal až v deväťdesiatych rokoch. Prevládanie ekonomického charakteru štúdia neprekvapuje. Prekvapením však môže byť učebnica, v ktorej autor systematicky skúma cestovný ruch ako ekonomický fenomén, ale opiera sa aj o výsledky ďalších vedných disciplín, ktorých predmetom skúmania je aj cestovný ruch. Ide napríklad o geografiu, sociológiu, psychológiu či pedagogiku. Pod vplyvom výsledkov vedeckého bádania spresnil doterajšie prístupy a v troch častiach učebnice približuje základné poznatky o cestovnom ruchu, dopyte po ňom a o jeho ponuke. Okrem nevyhnutných základných teoretických informácií, ako je definícia, klasifikácia či popis rôznych faktorov dopytu po cestovnom ruchu, prináša aj klasifikáciu podnikov a zariadení cestovného ruchu a tiež inštitúcie pôsobiace v tomto odvetví na Slovensku.
