Organizátori, ktorí sprostredkovali prednášku študentom Univerzity Komenského s nositeľom Pulitzerovej ceny, boli sklamaní. Očakávali väčší záujem médií. Lenže Joshua M. Friedman sa usmieval. Vedel, že médiá, podobne ako všade vo svete, naháňajú čitateľov a divákov obsahom plným celebrít, senzácií a klebiet. A čím viac ich majú, tým sú zaujímavejší pre inzerentov. Väčšina dnešných čitateľov je v americkej spoločnosti rovnako ako v slovenskej menej vzdelaná a nezaujíma sa o seriózne veci a informácie. A ako dodáva J. M. Friedman, to ľudia ako Rupert Murdoch využívajú ako výhodu.
Friedmanovo zdesenie. „Po stretnutí so slovenskými profesormi žurnalistiky mám dojem, akoby tu školstvo bolo z čias komunizmu. Študenti sa učia staromódnym spôsobom, profesori prednášajú teóriu bez toho, aby poznali reálnu prax. Na Kolumbijskej univerzite, kde prednášam, učia študentov ľudia z brandže, vyučovanie prebieha viac prakticky. Nevyučujeme ani PR ani reklamu, iba žurnalistiku. Zaobchádzame so študentmi ako so zamestnancami,“ hovorí človek, ktorý svojimi článkami, mnohokrát z nebezpečných krajín, menil a ovplyvňoval myslenie ľudí.
Noviny od otca. Americký novinár dnes tvrdí, že k láske pre žurnalistiku ho priviedol otec, ktorý cestoval často z dediny do New Yorku a nosil domov noviny z rôznych miest. Ďalším predpokladom bola prirodzená zvedavosť a podozrievavosť, túžba dopátrať sa skutočnej pravdy. A prianie robiť v živote niečo zábavné. „Mojím prvým veľkým investigatívnym článkom bol ekonomický krach newyorskej burzy v roku 1975. Mal som priamo v epicentre zdroje, ľudí, ktorých som kryl. Bolo to vzrušujúce vydať článok s faktami, ktoré nikto iný nemal, “ spomína J. M. Friedman.
