Písal sa rok 2002, trinásť rokov po revolúcii. Dosť dlhý čas na to, aby aj na Slovensku, podobne ako všade v západnom svete, začali fungovať projekty humanitárnej pomoci pre rozvojové krajiny. Aspoň Denisa Augustínová si to vtedy myslela. Realita však bola iná. „Už počas štúdia som si hľadala prácu v treťom svete, ale ľudia boli po rokoch komunizmu naklonení myšlienke, že najprv treba pomôcť vlastným, až potom inde. Dosť ma to šokovalo,“ spomína s odstupom času.
Dnes, keď neziskový sektor praská vo švíkoch, sa zdá len ťažko uveriteľné, že v tom čase mladá dobrovoľníčka nepochodila. Denisa síce našla pobočky misií a dcéry medzinárodných organizácií, tie však nemali mandát na vysielanie pracovníkov do terénu. Postupne sa tak u nej zrodila myšlienka založenia neziskovej organizácie Magna, deti v núdzi. O niekoľko týždňov neskôr už sedela v lietadle.
Kambodža je chudobná a zaostalá krajina. Prišiel ďalší šok, ale len nakrátko. Aj napriek ťažkým životným podmienkam sa Denisa na nové prostredie adaptovala pomerne rýchlo. „Som kozmopolitný človek, mám rada všetko odlišné. Pravda, vtedy som bola aj mladšia a ako je známe, mladí ľudia majú iné kritériá na to, čo už je veľa a čo ešte možno zvládnuť. Treba zostať zanietený pre vec. Na každom mieste sa dá nájsť aj niečo pozitívne. My sme tu pre našich pacientov a oni zároveň obohacujú nás.“
