O cestovaní v čase sníva aj hlavný hrdina nového filmu Woodyho Allena Polnoc v Paríži Gil Pender. Pre Gila sú týmto obdobím práve dvadsiate roky, čas kaviarní a umelcov oslavujúcich bohémsky život, ktorý poznačila prvá svetová vojna a úpadok spojený s odchodom „belle époque“. V krátkosti by sa dal Gil opísať ako zasnívaný romantik, spisovateľ bez sebavedomia so zmyslom pre nostalgiu.
Spisovateľ v minulosti. Prológ filmu tvorí niekoľko idylických záberov francúzskej metropoly a k nim už príznačná allenovská hudba. Až potom nasledujú úvodné titulky. Počujeme dialóg dvojice – muža a ženy, ktorý slúži ako dostatočná expozícia rozohrávajúca nasledujúce dianie. Dozvedáme sa, že mladý pár má tesne pred svadbou a nachádza sa v Paríži. Gil (Owen Wilson) by sa tam chcel presťahovať, jeho snúbenica Inez (Rachel McAdamsová) má však iný názor. Od začiatku je na ich charakteroch badať veľké rozdiely. Ona je z bohatej rodiny, zakladá si na materiálnych veciach, kým on je spisovateľ a uprednostňuje skôr hodnotu ideálov. To je aj hlavný dôvod, prečo si veľmi neužíva nákupy v drahých obchodoch a degustácie vína. Jedného večera dá pred únavnou zábavou v spoločnosti snúbeniciných priateľov prednosť nočnej prechádzke Parížom. Počas potuliek uličkami zablúdi a chce si odchytiť taxík. Nikto však nezastavuje, a tak sa rozhodne iba vyčkávať. Tesne po odbití polnoci sa k nemu po ceste blíži nablýskaný veterán. Zastaví a jeho alkoholom podgurážená posádka berie Gila do minulosti. Presne do doby, o ktorej toľko sníval. Najprv sa dostáva na decentný večierok, kde sa zoznamuje s pánom menom Scott Fitzgerald. Vtedy ešte Gil pokladá podobnosť so známym spisovateľom za čisto náhodnú. Ešte tej noci sa Gil stretáva s Ernestom Hemingwayom i Pablom Picassom. Vtedy už nemá pochýb, že sa nachádza v minulosti.
