International Business Machines. Dnes na toto meno reagujú len zasvätení. Zato skratku IBM pozná každý, kto vie vysloviť slovo počítač v ľubovoľnom jazyku. IBM priťahuje vedcov, nadšencov, historikov, ale aj investorov. Nedávno si akcie IBM kúpil aj Warren Buffett, americký investor a miliardár. Stal sa tak jedným z viac ako polmiliónovej akcionárskej rodiny, hoci jeho podiel patrí k väčším, ba najväčším. Letmý pohľad do účtovníctva dáva tušiť, že akcia IBM vynáša naozaj dobre.
Aj keď značka IBM je spätá najmä s výpočtovou technikou, nezmazateľné stopy nechala aj v iných oblastiach biznisu. V laboratóriách spoločnosti vznikol systém „univerzálnych produktových kódov“, ktorý je známy ako čiarový kód. Vynález z roku 1973, známy pod skratkou UPC (Universal Product Code), sa stal jedným z najvýznamnejších príspevkov k rozvoju priemyselných technológií. Dnes je čiarový kód univerzálnym štandardom a zároveň jednou z najuznávanejších koncepcií v histórii. Pre obchodníkov znamená čiarový kód úspory, lepší servis, presnejšiu inventárnu kontrolu a bohaté zdroje dát pre marketing. Čiarový kód navždy zmenil spôsob predaja tovarov koncovým zákazníkom. Dlho predtým, ako ľudia začali lietať do vesmíru, uvažovali v IBM o hviezdach. Už v tridsiatych rokoch vtedajší šéf spoločnosti Thomas J. Watson založil sekciu pre astronomické výpočty na Kolumbijskej univerzite. Spoločnosť IBM sa ambicióznym ideám venovala dlho pred tým, než sa stali aj cestou k ziskovosti. Podieľala sa na každom americkom pokuse vzlietnuť do vesmíru s ľudskou posádkou, „má prsty“ aj v pristáti človeka na Mesiaci.
Myslieť! Do obchodného registra štátu New York zapísali v lete roku 1911 Computing-Tabulating-Recording Company (C-T-R). Vznikla zlúčením troch rôznych spoločností.
