Rozhodne je príjemné, že Slovenské národné múzeum v Bratislave nezabudlo na deti . Tie môžu spoznať, ale aj fyzicky si vyskúšať pôvodné hračky starých a prastarých rodičov. Pri pohľade na drevenú kolísku, postieľku, ukážky detského odevu, hry a hračky, ktoré používali pred sto rokmi rodiny pri výchove detí a deti samy, človek len žasne. Ako mohli žiť bez všetkých tých potrebných vecí dnešnej doby? Hneď sa vynoria príbehy starých mám o tom, aké bolo vtedy ťažké žiť. Deti sa rodili ako na bežiacom páse, veď antikoncepcia spočívala v horúcom kúpeli a prevarenom víne. Stávali sa odmalička slabšou pracovnou silou, ktorá sa zdokonaľovala vekom. Starší pásli husi, kačky, pomáhali na stavbách podávať tehly alebo museli strážiť mladších súrodencov. Tiež plakávali, lebo by sa radšej chceli hrať.
Väčšina detských hier bola spoločenská a vychádzala z možností okolia – skrývačky, naháňačky, vitie vencov, slepá baba či sánkovačka a jednoduché drevené hračky. Asi len málokto mal vtedy alergiu na prah a peľ. V izbách sa toľko nekúrilo, deti chodili do školy bosé, niekedy aj mnoho kilometrov, ľudia sa viac hýbali, fyzicky pracovali, otužovali sa pri hygiene na potoku, jedla bolo málo – takže väčšinou striedmo jedli. Jednoducho, prirodzene robili veci, na ktoré si mi dnes spomíname a ku ktorým sa aj vraciame.
Iná realita. Určite zaujímavou skúsenosťou je prejsť výstavu Ohýbaj ma mamko, ktorú ponúka Slovenské národné múzeum v Bratislave od 19. októbra 2011 do 15. apríla 2012, s najmenšími. Rozprávky bežiace na detských satelitných a káblových kanáloch, ale najmä disneyovky premietané v kinách, ktoré sa pre silný marketing valia na dnešné pokolenie so všetkých strán v podobe hračiek, oblečenia, hrnčekov, tanierov, knižiek, školských potrieb, obrazov, potláčajú existenciu iných kultúrnych príbehov a kreslených vyobrazení.
