Človek, ktorý sa na poludnie prechádza so psom, vyvoláva podozrenie. Užíva si život v čase, keď iní tvrdo pracujú. Zdanie môže klamať. Možno sa prechádza teleworker, ktorý má za sebou veľa práce a na ďalšiu sa ešte chystá. Závidieť treba iba psovi, lebo jeho pán má naň čas.
Teleworking, či ako uvádza Zákonník práce telepráca, je dobrá vec, o ktorej sa hovorí ako o progresívnej. Čosi ako teleworking fungovalo už kedysi, a to aj v prípadoch, že človek nemal ani pevnú linku. Jednoducho časť ľudí pracovala doma, výsledok práce priniesli na pracovisko. Dialo sa to všelijako – referenti odchádzali pracovať domov pod zámienkou, že idú vybavovať veci na ministerstvo alebo že idú na poradu. Len zriedka sa priznali, že idú pracovať tam, kde majú lepšie podmienky. Dnes je teleworking legálny a skutočný. Prepojenie na pracovisko majú ľudia takmer vždy online.
Telepráca je práca vykonávaná pre zamestnávateľa v domácom prostredí zamestnanca alebo na inom mieste. Vzťah funguje podľa zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom s tým, že ide o riadnu pracovnú zmluvu, v ktorej sú presne špecifikované podmienky. Na Slovensku nie je tento spôsob zamestnaneckého výkonu práce veľmi rozšírený, hoci nie je neznámy. Zahraničné pramene uvádzajú, že teleworking dokáže usporiť až desaťtisíc dolárov na jedného pracovníka ročne. V západoeurópskych ekonomikách takto pracuje zhruba desať až dvadsať percent zamestnancov, najviac zrejme v severských krajinách, kde zamestnáva „domácich“ pracovníkov zhruba 35 percent firiem. Podobná situácia je v USA. Na Slovensku pracuje z domu len malá časť zamestnancov. Hoci neexistuje štatistika slovenského teleworkingu, s veľkou spoľahlivosťou možno hovoriť len o malých jednociferných číslach.
