Televízny biznis vyžaduje zmenu

Ivan Hronec si myslí, že 70-tisícová divácka účasť v slovenských kinách na filme Love je úspech, ale na české pomery je to malé číslo. Česko a Francúzsko nie sú podľa televízneho odborníka  „normálne“ krajiny. V týchto dvoch teritóriách sa chodí na domáci film z princípu. Porovnávať návštevnosť kín v rámci Európy je preto ťažké.

Z pozície prodekana ste prešli do novozaloženej komerčnej Markízy. Ako sa to stalo?

Po roku 1989 išli do vlády všetci, len nie politici. Aj v Markíze boli na začiatku všetci, len nie televízni odborníci. Tí totiž buď projektu neverili, alebo sa báli opustiť relatívnu istotu verejnoprávnej televízie Mnohí z nich nespĺňali základné požiadavky, akým bola angličtina. Ja som sa dostal do Markízy náhodou. Bol som v Londýne na kurze manažmentu a tam som sa stretol z Ľubom Gregorom, vtedy riaditeľom Divadla Astorka. Spomínam si, že bol uchvátený, keď som poznal skratky v Londýne. Na VŠMU som bol totiž zodpovedný za zahraničné styky. Mali sme výbornú spoluprácu s Goldsmith College University of London, a tak som bol v Londýne často a dobre som ho poznal. Potom ma Ľubo spomenul Pavlovi Ruskovi, keď hľadali šéfa produkcie. Neskôr hľadali šéfa akvizícií na nákup zahraničných programov a niekto povedal, nech sa toho ujme Ivan, lebo vie po anglicky. Vtedy bola taká doba a angličtina bola univerzálnou odpoveďou na všetko.