Článok pokračuje pod video reklamou
„Máte rada čokoládu?“ pokúšam sa Petru Kovandovú zaskočiť prvou „kontrolnou“ otázkou – pohotová odpoveď ma však dokonale odzbrojuje. „Isteže mám, inak by som svoju prácu nemohla robiť. Nejem ju len pre svoje potešenie, ale pre ,špionáž‘. To viete, zaujíma ma lesk, lom, jemnosť, podiel kakaa, chuť náplne, spracovanie, obal, jednoducho všetko, čo s čokoládovou pralinkou akéhokoľvek výrobcu súvisí,“ vysvetľuje s úsmevom bývalá zdravotná sestrička svoju profesijnú „závislosť“ od čokolády.
Ako sa vlastne dostala k výrobe originálnych praliniek? „Po škole som niekoľko rokov pracovala v ústave pre mentálne postihnutých v Černoviciach, potom som spoznala svojho manžela a spolu sme sa rozhodli podnikať. Najskôr sme mali samoobsluhu, k tomu sme pridali dovoz a distribúciu potravinárskeho tovaru, napríklad sme po rozpade Česko-Slovenska dovážali do Česka výrobky pečivární zo Serede a Liptovského Hrádku. Potom však nastúpili na trh veľké obchodné reťazce a nám bolo jasné, že stať sa pre nich vážnym a predovšetkým rešpektovaným partnerom znamená niečo exkluzívne vyrábať alebo aspoň dovážať. A pretože v obchodoch vtedy chýbali cukrárske pochutiny pre domáce pečenie ako kandizované ovocie, želatína alebo polevy a rôzne druhy ozdôb, tak sme sa rozhodli pre tento smer,“ popisuje Petra vznik firmy Kovandovi. Tá funguje dodnes.
OZAJSTNÁ ČOKOLÁDA. Časom prišlo majiteľke ľúto, že pracujú s čokoládovými polevami, ale nie so skutočnou čokoládou, a tak si vymyslela výrobu praliniek a založila Bon Bon. Práve tá začína byť dnes z ekonomického pohľadu výnosnejšia ako pôvodný biznis. Až také jednoduché to však nebolo. „Rok a pol som zvažovala, či do toho pôjdem,“ spomína P. Kovandová s tým, že úplne na začiatku sa s niekoľkými kolegami dala na preškolenie u známej pražskej cukrárky Miroslavy Slavíkovej, nakúpila prvé formy a prvé kilogramy čokolády. „Nájsť dodávateľa nebol problém, veď som sa pohybovala na trhu so sladkosťami už roky.“
