Článok pokračuje pod video reklamou
V predposledný deň prvého mesiaca roku 2012 sa zíde samit Európskej únie, na ktorom sa môže rozhodnúť o navrátení finančnej stability do eurozóny, teda spoločenstva 17 krajín, ktoré používajú euro. Očakáva sa finalizácia paktu na sprísnenie rozpočtovej disciplíny a priblíženie sa k ekonomickej únii, ako to lídri dohodli na decembrovom samite. Na vytvorení záväzného paktu sa okrem sedemnástich štátov, ktoré používajú euro, podieľa aj deväť z desiatich krajín Európskej únie, ktoré spoločnú európsku menu zatiaľ nepoužívajú. Veľká Británia ostala nateraz bokom.
PREVLÁDAJÚ POZITÍVA. Ťažké časy eura sú ťažkými časmi aj pre Slovensko. Spoločná mena je totiž pre krajinu dôležitá. Hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo hovorí: „Pre vznik nových pracovných miest sú kľúčové investície, či už nových zahraničných investorov, alebo vytvorené expanziou existujúcich firiem. Pre akékoľvek investície je alfou a omegou stabilné a predvídateľné prostredie. Prijatie eura bolo výrazným príspevkom ku konkurenčnému zvýhodneniu slovenského investorského aj podnikateľského prostredia.“
Analytici RM-S Market Martin Čája a Patrik Oberta sa obzreli dozadu a hovoria, že dokiaľ sme neprijali euro, nebola ekonomika stabilizovaná. „Pred reformami, príchodom významných investorov a prijatím eura bola slovenská koruna pomerne slabá a exportéri mávali problémy s nestálosťou kurzu. Lacnejšia mena podporuje export, pretože zahraničný dopyt po lacných výrobkoch rastie, ale zisky zo zvýšeného exportu nemusia pokryť kurzové rozdiely vzniknuté poklesom hodnoty domácej meny. Euro síce nie je globálnou menou ako americký dolár, je však ťahúňom európskej ekonomiky. Euro prinieslo zjednodušenie obchodného styku a odstránilo kurzové rozdiely, ktoré trápili aj importérov, ale predovšetkým exportérov,“ hovoria analytici. V. Vaňo pripomína, že vstup Slovenska do eurozóny bol len zavŕšením desaťročie trvajúcej hospodárskej integrácie, ku ktorej viedli slobodné rozhodnutia tisícok slovenských vývozcov potom, ako si položili otázku, kde sú pre nich najlepšie odbytiská. „Odpoveďou na ňu je skutočnosť, že pätina slovenského vývozu smeruje do Nemecka, viac než polovica do eurozóny a vyše 85 percent do krajín Európskej únie.“
