Staršia pani učiteľka upozornila, že na tabuli pred kaviarňou sú hrúbky. Ale pôvodná štúrovská slovenčina ypsilony nemala. Dcére známeho slovenského umelca sa názov Shtoor videl ako znevažovanie Ľudovíta Štúra. Martin Bajaník, „riaďiteľ finanční & marketingoví“ a konateľ spoločnosti, ktorej v Bratislave patria kaviarne s nezvyčajným menom, vysvetľoval, že v bratislavskom gastronomickom svete chceli kodifikovať svoj gastrojazyk. Kodifikátor spisovnej slovenčiny im prišiel na um, lebo pre prvú kaviareň našli priestor na Štúrovej ulici. Anglický prepis priezviska si mal utiahnuť z tých, ktorí dávajú podnikom do názvu za každú cenu angličtinu. A mali aj pocit, že národnú tému sprofanovali skupiny, na ktoré je veľa mladých alergických. „Navyše slávnych slovenských mien nie je veľa,“ hovorí M. Bajaník. Pri ďalších kaviarňach zvažovali aj mená ďalších štúrovcov, ale Ľudovít ich prehlasoval. „Je to výrazná ikona. Už aj tvárou, očami, bradou.“
Na otázku, prečo si nevybrali iné meno, ktoré by nepodráždilo staromilcov, napríklad Jánošíka, M. Bajaník krúti hlavou. „Jednak po Slovensku je už dosť jánošíkovských krčiem i dvorov a jednak Jánošík bol zbojník,“ namieta. A dodáva, že za Jánošíkov označujú viacerí ľudia mnohých podnikateľov v gastronómii, lebo berú nielen bohatým, ale aj chudobným a chudobným určite nedávajú. A práve to oni nechcú.
AKO PRE SEBA. Martin je dizajnér a pracuje v reklame, Ľubomír vyštudoval históriu a angličtinu a moderuje televízne noviny a Ján vyštudoval divadelnú réžiu. Len on mal spomedzi majiteľov skúsenosti s prevádzkou dvoch kaviarní v Bratislave a v USA získal prehľad o modernej americkej gastronómii. Tvrdia, že nesiahajú po michelinovských hviezdach. Jedálny lístok má dva tucty káv, čaje, denne čerstvé domáce zákusky, polievky, koláčiky a chuťovky z vlastnej výrobne. Šaláty a deväť druhov bagiet pripravujú priamo v kaviarni.
