Príkladov ľudí, ktorí to so svojimi kariérami dotiahli takmer na pozíciu šéfa, je mnoho. Zrejme toľko, koľko je na malom slovenskom trhu firiem. Azda aj viac, keďže vo veľkých firmách je dvojkou každý, kto je šéfovi práve poruke. Hierarchia funkcií sa pritom občas rozstrapatí dostratena a mnoho ľudí svoju pozíciu vo firme často ani nevie definovať. V nadnárodných koncernoch sa dvojkový manažér stretne so šéfom prinajlepšom na vianočnom večierku. Iní, naopak, fungujú späto a deľba práce hlavy a pravej ruky sa stiera nadobro.
Profitom oslovení ľudia sa do funkcie nenahraditeľnej dvojky prepracovali každý po svojom. Buď museli vycestovať do zahraničia a učiť sa cudzí jazyk, prehrýzť sa štúdiom na školách a vytrvalosťou vybrúsili zo seba najlepších, alebo zaúradovala náhoda a kšeft jednoducho klapol.
Ľudia na takýchto pozíciách majú zväčša niečo spoločné. Sú akoby o krok pred svojím šéfom, pretože majú bližšie k reálnym firemným problémom. Úspech si museli vybojovať. A napokon je tu fakt, že vo svojich kariérach rozhodne neskončili. Najmä ak na vrchol zostáva už len jeden schod.
