Kniha Slovensko-poľské Tatry mala tridsaťtisícový náklad, v piatich jazykoch a z tlačiarne ju priviezli dva kamióny. Daniel Kollár dovtedy nevidel objem, ktorý predstavuje jediná kniha, a vzápätí riešil, kde to uskladniť pred expedíciou do kníhkupectiev. Človek z vedy sa po zamestnaní dal vydávať knihy. Na kolene, bez skúseností, zamestnancov, len preto, že ho lákali pre výskumnú činnosť aj iný rozmer. Prekladal poznatky vedca do jazyka laika, aby ho pritiahol k poznávaniu domoviny. Písal do českého časopisu Lidé a země i do Krás Slovenska a začiatkom deväťdesiatych rokov o Slovensku napísal knihu pre nemeckého vydavateľa. Mala ohlas, nuž prišla otázka, prečo to neskúsiť aj vo vlastnej réžii. Rozpadlo sa Vydavateľstvo Šport, ktoré malo na Slovensku prakticky monopol na vydávanie turistických sprievodcov a zemepisných publikácií, na trhu vzniklo vákuum. Keďže sa po páde železnej opony začalo hovoriť o euroregiónoch, s kolegyňami Janou a Máriou Ovečkovými pre Rakúšana vydali v nemčine Marchland a Slovákovi ten istý text ako Pomoravie. Pre súčasníka pohľad na stáročia kompaktné územie na slovenskom a rakúskom brehu rieky Morava, ktoré časom dejiny rozdelili hranicou a socializmus pridal aj železnú oponu. Tak sa v roku 1995 zrodilo vydavateľstvo Dajama. Posmelený D. Kollár s kolegom a priateľom Petrom Augustinim napísali a vydali sprievodcu slovenskou i poľskou časťou Tatier. Spolu vydali takmer dve stovky kníh v ôsmich jazykoch, kým sa v roku 2010 ich cesty rozdelili.
ROBOTA PRE RODINU. Dôchodca Konštantín Kollár je najčastejší návštevník pošty v Majcichove pri Trnave. Niekdajší riaditeľ trnavskej pošty sa smeje, že ženám za pultom zarába na prémie. Denne prináša aj zo desať balíkov pre kníhkupectvá aj individuálnych objednávateľov po celom Slovensku. Je rád, že sa v dôchodku nenudí, lebo syn mu zriadil v dome distribučný sklad. Nenudí sa ani mama Kollárová, lebo Dajame spravuje skladové účtovníctvo. Geograf Kollár objavil v sebe manažéra: brata Tibora, takisto geografa, získal za redaktora a grafika, manželka geografka je šéfredaktorkou časopisu Krásy Slovenska a do redakčnej rady vtiahol ďalšiu geografku – svokru. A on sám aj píše, napísal alebo je spoluautorom viac ako štvrtiny všetkých publikácií. Vydavateľstvo prešlo postupne viacerými zmenami. Aj keď sa obe spoluzakladateľky zakrátko vrátili k vzdelávaniu, prvé dve písmená z krst- ných mien (DA ako Daniel, JA ako Jana a MA čiže Mária) stále tvoria názov spoločnosti. Vo dvoch spojených starších bratislavských bytoch funguje v pohode nízkonákladová firma, akou azda môže byť iba rodinný podnik. Každý kope za jeden tím a netrápi sa, že nebude každý rok jazdiť v novom aute. D. Kollár opatrne zvažuje edičný plán, náklady a podčiarkuje, že firma od začiatku žije bez úveru. Z tržby za vydanú knihu sa vyrába ďalšia.
