Článok pokračuje pod video reklamou
Takmer ako klub pani Rettigovej, ktorý by za šírenie dobrého mena českej gastronómie udeľoval reštauráciám „řád“. Takto by sa dala popísať úspešná aktivita štátnej agentúry Czech Tourism, ktorú niekoľko rokov poznajú domáci i turisti pod názvom Czech Specials. Vznikla aj ako odpoveď na tlak cudzích gastronómií, ktoré sa začali po revolúcii masovo v Česku presadzovať. Reštaurácie musia splniť nielen kritérium českosti, ale aj kvality a celkove dobrej úrovne svojich služieb. Žiaľ, na Slovensku taký ucelený projekt nemáme a národné či regionálne špeciality musíme vyhľadávať ako ihlu v kope sena. Podľa manažérky produktu Lifestyle a Czech Specials Barbory Vojtovej na jeseň mali 193 žiadostí o certifikát „národnej kuchyne“ pre reštaurácie, ktoré sa oň po troch rokoch opätovne uchádzali, ale aj pre nové. Hoci štatistika hovorí už o 346 reštauráciách, ktoré môžu hostí lákať na „opečiatkované“ národné a regionálne jedlá. Tomáš Blabla, šéf strediska Valachy s troma hotelmi vo Veľkých Karloviciach, vidí výhodu v dostatočnej medializácii projektu. Gastronomická turistika im privedie hostí na valašskú kyselicu, jahňacie kolienko s pohánkovým „kubom“, jahňacie stehno s gratinovanou cuketou alebo baraniu polievku s bryndzovými tortelinami aj vďaka propagácii na internete, knižným publikáciám, rozhlasovým a televíznym reláciám. A, samozrejme, aj vďaka vynikajúco spracovanej webovej stránke projektu. Aj z názvov vidno, že oprášenie jedál prababičiek neznamená držať sa starodávnych receptúr ako biblie. So základmi českej kuchyne sa môžu šéfkuchári doslova vyhrať, pripraviť ich podľa trendu odľahčovania či spájania s cudzími surovinami. „K pôvodným certifikátom sme dokonca pridali aj kategórie so samostatnými symbolmi – light, family a regional,“ hovorí B. Vojtová.
