Haruki Murakami: Vtáčik jasnovidec, Slovart
V januári oslávil 63. narodeniny japonský prozaik Haruki Murakami, autor románov Nórske drevo, Kafka na pobreží, Hon na ovcu či Tancuj, tancuj, tancuj. Hoci sa v Japonsku a v zahraničí teší popularite, ťažko o ňom hovoriť ako o symbole domácich kultúrnych špecifík. Murakamiho hrdinovia počúvajú americkú hudbu, jedia európske jedlá a individualizmom sú takisto nejaponskí. Druhý diel trilógie Kronika vtáčika na kľúčik – Vtáčik jasnovidec už od prvých strán človeka zaujme atmosférou spojenou s bizarnými motívmi, dejovými líniami a halucinačnými monológmi. Neuzavretý dojem z knihy posilňuje aj fakt, že časti trilógie vychádzajú samostatne s väčším časovým odstupom. Zdá sa, akoby autor vo vzduchu žongloval s toľkými loptičkami, že si ani nevšimne, keď sa mu niektorá už do rúk nevráti. O čom teda trilógia je? Trochu o manželskej kríze, temnej povahe politikov, splynutí hranice medzi snom a realitou a čiastočne o odkaze japonskej agresie počas druhej svetovej vojny. Sám autor v rozhovore prehlásil, že pri písaní nemal premyslenú presnú kompozíciu a dal sa voľne unášať dejom. Príbeh sa odohráva v okrajovej tokijskej štvrti. Hlavný hrdina Toru Okada nemá prácu, ambície a zdanlivo bezproblémové manželstvo sa rozpadá. Najskôr niekam zmizne jeho kocúr, potom manželka. Toru v rámci hľadania osamotenosti zostúpi až na dno studne. Tu prežije zážitok na pomedzí sna a reality. Ocitne sa v izbe s neznámou ženou, ktorá ho zvedie a na jeho líci sa objaví tmavá škvrna. Tá mu zostane ako pamiatka na živý sen. Mnohé motívy pôsobia chaoticky a neukončene, ale druhý diel autorovej trilógie drží pohromade najmä magickou atmosférou.