Majitelia fotoaparátov značky Olympus si do vlaňajška priveľmi nevšímali dianie vnútri tejto japonskej firmy. Nemali dôvod, kým v nej všetko bežalo hladko. Vedeniu korporácie sa dlho darilo udržiavať bezúhonnú povesť. Dovtedy, kým neposadilo vlani 1. októbra do kresla generálneho riaditeľa Michaela Woodforda.
Brit Michael Woodford mohol pokojne sedieť v šéfovskom kresle, reprezentovať navonok globálny charakter firmy Olympus Corporation a prenechávať kľúčové rozhodovania predsedovi správnej rady. A neotvárať trinástu komnatu. Alebo aspoň nehovoriť nahlas o tom, čo by v nej objavil. Porušenie nepísanej dohody ho stálo miesto. Vypukol škandál, ktorý otriasol Olymusom. Padali hlavy a z M. Woodforda sa stal obdivovaný obhajca pravdy i nenávidený cudzinec a štvanec.
OSUDNÉ ROZHODNUTIE. O funkciu výkonného šéfa prišiel po necelých dvoch týždňoch. Kládol dotieravé otázky o účtovných čachroch, angažoval audítorov zvonka, až si ho správna rada povolala „na koberec“. Po ôsmich minútach bolo po všetkom. Musel odovzdať firemné kreditné karty, oba mobily, počítače (bez vymazania súkromných údajov) a opustiť budovu. Do služobného apartmánu, ktorý bol nútený v krátkej lehote vypratať, sa už nesmel odviesť služobným vozidlom.
