Isté politické hnutie založilo svoj program na tom, že politici kradnú a oni im v tom zabránia. Stali sa politikmi a v súčasných voľbách kandidujú tiež. Môže to znamenať len skutočnosť, že im niekto zmaril program, alebo sa s ostatnými skamarátili a bojujú o niečo iné. Voľby sú takmer vždy dobrý dôvod na humor, skepsa za nimi chodí so štvorročným oneskorením a niekedy aj skôr. A je vždy silnejšia ako pôvodná veselosť.
Profit si obstaral volebné programy relevantných strán, to znamená takých, ktoré už nejakú skúsenosť s vládnutím majú, prípadne majú aspoň predstavu, čo taký program obsahuje. Programom politických strán nechýba odhodlanie – klasická veta, že nikto vám nedá toľko, koľko vám sľúbim ja, už vošla do podvedomia stratégov a často ju odtiaľ vyťahujú.
Volebné programy majú veľa spoločných znakov. Sú napríklad členené od najľúbivejších po najodpudivejšie témy. Často sa v nich objavujú deti a budúce generácie. Spomienka na časy, keď bol autor budúcou generáciou, je desivá a autor už radšej dožije vo vedomí, že si nepamätá. Niektoré strany používajú fotografie vlastných detí na bilbordoch zrejme len preto, aby sa po čase mali za čo hanbiť. Rodičia i deti.
