Nairobi. Hotel Panafric. Tri hodiny nadránom. Vyšťavení z namáhavého letu a niekoľkohodinových prestojov si líhame do postele v štvorhviezdičkovom biznis hoteli v centre Nairobi. O 3.30 hodine počujem „cing, cingilingling, cingilililing“. O 4.20 to isté.
Ráno u hotelového manažéra zisťujem príčinu záhadných zvukov. „Môžem vás ubezpečiť, že o hostí sa staráme dvadsaťštyri hodín denne. Čašníci aj v noci leštia a rozkladajú taniere a príbory na raňajky,“ oznamuje s náležitou hrdosťou. Turista rozmaznaný cestami po Európe, USA a ázijských tigroch zažije pri prvom kroku na červenej pôde čiernej Afriky šok. Hotelové služby a úroveň cestovného ruchu sú diametrálne odlišné. Ak sa o nejakej podobe s vyspelým turizmom vôbec hovoriť dá. Slová ako „pravidlá, o päť minút, upratať, rýchlo či hneď“ tam strácajú na cene. Kávu si pýtajte hlasno, pomaly a tri razy za sebou. O desať minút to zopakujte ešte raz a potom pre istotu opäť.
PLESEŇ A ŠVÁBY V CENE. „Ak chcete nájsť v Afrike hotel na úrovni piatich hviezdičiek, pripravte sa, že pri vstupe do izby pocítite pleseň, vlhkosť a zbadáte švába, možno celú rodinku švábov. Afrika je iný svet. Afričania nezažili Hilton v Londýne, nepraxovali v Sheratone v Paríži. Žijú chudobne a v súlade s prírodou. Pachy, vlhkosť, šváby sú ich každodennou súčasťou. Reakcie európskych turistov preto vnímajú často ako prehnané. Tisíckrát sa môžete sťažovať a žiadať o nápravu, ťažko vás pochopia,“ myslí si novinár a cestovateľ Henrich Krejča, ktorý prežil na potulkách Afrikou kus života.
