„Nemôžem prísť k masajskému zamestnancovi a ako šéfka niečo prikázať. Najskôr musím pozdraviť a opýtať sa, ako sa vodí jeho rodine,“ tvrdí Anette Bulmanová, manažérka turistického tábora Base Camp v Masai Mara. „Biela Masajka“ zavádza v Keni nevídané móresy – zamestnáva čisto masajský personál, znižuje emisie CO2 a masajské babičky posiela na kurzy solárnej energie. V jej domcoch z čias Freda Flinstona sa ubytoval aj Barack Obama.
Nairobi. Hotel Panafric. Tri hodiny nadránom. Vyšťavení z namáhavého letu a niekoľkohodinových prestojov si líhame do postele v štvorhviezdičkovom biznis hoteli v centre Nairobi. O 3.30 hodine počujem „cing, cingilingling, cingilililing“. O 4.20 to isté.
Ráno u hotelového manažéra zisťujem príčinu záhadných zvukov. „Môžem vás ubezpečiť, že o hostí sa staráme dvadsaťštyri hodín denne. Čašníci aj v noci leštia a rozkladajú taniere a príbory na raňajky,“ oznamuje s náležitou hrdosťou. Turista rozmaznaný cestami po Európe, USA a ázijských tigroch zažije pri prvom kroku na červenej pôde čiernej Afriky šok. Hotelové služby a úroveň cestovného ruchu sú diametrálne odlišné. Ak sa o nejakej podobe s vyspelým turizmom vôbec hovoriť dá. Slová ako „pravidlá, o päť minút, upratať, rýchlo či hneď“ tam strácajú na cene. Kávu si pýtajte hlasno, pomaly a tri razy za sebou. O desať minút to zopakujte ešte raz a potom pre istotu opäť.
