Kto má Slovensko prechodené, tvrdí, že niet krajšieho kúta ako Roháče. Na malej ploche je všetko: skalnaté štíty, hlboké doliny, plesá aj vodopády. Keď sa prvému domácemu začalo dariť, okamžite mal desiatky nasledovníkov. Na hosťovské izby sa prerábali zadné hospodárske priestory, pristavovalo sa. Stajňa rekvalifikovaná na bývanie vynášala lepšie. Mäso, mlieko a vajcia sa aj tak kupujú už v hypermarkete. Hoci kedysi mohol domáci nakrájať platiacim hosťom slaninku, klobásku, teraz sú predpisy a kontroly také tvrdé, že nik nebude riskovať mastnú pokutu za chlieb s masťou a cibuľou.
Na webe obce Habovka je osemdesiat adries ubytovateľov v súkromí, v prístavbách rodinných domov, dreveniciach, chatách či v penziónoch. V susednom Zuberci dokonca osemdesiatdeväť, navyše tri hotely a chatová osada. Tretina ľudí podniká, zamestnáva sa alebo aspoň si privyrába v cestovnom ruchu pod Roháčmi. Niektorí našli sebarealizáciu vo svojom, iní nové šance na prácu v čase, keď viacerí veľkí tradiční zamestnávatelia na Orave padali na kolená, pre ďalších je to šanca aspoň na príjem pre manželku či deti.
Ján Hruboš z Habovky tvrdí, že je stále na dovolenke. Ale vtedy, keď je uňho najviac turistov, ťahá s manželkou aj štrnásťhodinové šichty. Michal Borsík zo Zuberca si dovolenku dovolí tak dva razy do roka. Po Slovensku a maximálne na tri dni. A sú to vlastne špionážne cesty s cieľom uvidieť, ako to robia iní. Obaja sú z prvých, ktorí si trúfli pod Roháčmi na vlastný penzión.