Oslovení krútili nosom, nechcelo sa im meniť zaužívané spôsoby. Kríza však prinútila hľadať lacnejšie a rovnako kvalitné komponenty. A zrazu im bola firma z Vlkanovej pri Banskej Bystrici dobrá. Jej majiteľ, tvrdohlavý Armén Artur Gevorkyan, finalista ostatného ročníka súťaže spoločnosti Ernst & Young Podnikateľ roka, cíti zadosťučinenie. Dodáva výrobky do 32 krajín a vlani mal raz taký obrat ako v roku 2010.
Novú halu v priemyselnom parku vo Vlkanovej nestavali preňho. V kríze však pôvodný investor stratil záujem. Artur Gevorkyan ukazuje aj na nové stroje a pece. Pôvodný objednávateľ nemal peniaze, nuž nemeckí a švajčiarski výrobcovia boli radi, že sa ich zbavili. Kým iní prepúšťali, on vlani prijal tri desiatky a má už vyše stovky zamestnancov. Ponúka totiž lacnejšiu technológiu. „Všetky mercedesy Sprinter majú na zadných dverách naše pánty, za šestinu ceny pôvodných,“ hovorí. Výrobcovi ušetrí ročne dva a pol milióna eur, odmieta však názor, že predáva lacno a len preto, že má slovenskú pracovnú silu.
„Nás nik netlačí do najnižších cien,“ upozorňuje. Rozhoduje, že presné súčiastky zložitého tvaru nevyrába klasicky odlievaním a následne prácnym opracúvaním, ale lacnejšie a rýchlejšie technológiou práškovej metalurgie. Že cena nerozhoduje, dokazuje na čínskom trhu, kde je veľa lacných domácich producentov. Čínske automobilky a výrobcovia čerpadiel, kompresorov a ďalších komponentov pre firmy ťažiace ropu však nedostávajú zo Slovenska lacné skladačky, ale drahšie komponenty. V ďalšej výrobe sú však oveľa efektívnejšie.
