Eduard, pre nepravidelných čitateľov Profitu je to pionier homeworkingu nielen v redakcii tohto biznis magazínu, ale aj v slovenskej žurnalistike, zatúžil po pokoji na prácu. Obstarať si doma pokoj nie je ani trocha ľahké, lebo sama skutočnosť, že niekto je doma, je dôvodom myslieť si, že nič nerobí.
Pionier Eduard sa pokúša vysvetliť takmer osemročnému dievčaťu, že analýza gréckeho trhu je dôležitejšia ako umiestnenie zvierat na mapu Európy. Zdieľajú jeden počítač, čo nie je to isté, ako by zdieľali aj názory. Zvieratká dostali prednosť. Kamarátke Pavlínke sa síce potom nepáčili plazy na severe Grónska, inak to skončilo o.k. Bolo okolo toho veľa radosti, oveľa viac ako priznanie, že grécky problém sa cez telefón riešiť nedá.
Po krátkom, celkom milom boji medzi severskými plazmi a južnými dlhmi, sa pristaví syn. Má dvadsať a rozhodol sa riešiť svoju budúcnosť. „Myslíš si, že ma prijmú na univerzitu mazania zemskej osi?“ opýta sa. Syna znalí jedinci vieme, že niečo potrebuje a zvolený druh otázky môže znamenať dve veci. Otázku, či máme v rodinnom aute dosť benzínu, aby zašiel za kamarátom, bez zbytočného zdržiavania sa na pumpe. Druhá je podobná a vyslovuje želanie, aby ten benzín financoval niekto iný, napríklad rozpočet rodiny.