Eduard, pionier homeworkingu, pracoval vždy v sede. Výnimkou boli a sú len chvíle, keď vo dne zmení stav na polohu ležmo a drieme. Povedať príbuzným, čo ako blízkym, že ide spať, je ponižujúce, neľútostné... Príbuzní často nesú iba ťažko, že by sa niekto mohol cítiť horšie ako oni. Nehovoriac už o situáciách, keď si človek ľahne cez deň len tak, z obyčajnej lenivosti.
Eduard sedel na všeličom. A hoci sú všetky stoličky jedna ako druhá, predsa sú každá iná.
Práca v openspace, čo sú veľké kancelárie, kde sa ľudia môžu osem hodín rušiť a cítiť sa pritom moderne, má veľa výhod. Jedna z najvyššie hodnotených je možnosť výmeny stoličky. Eduard pri svojich nepravidelných návštevách redakcie nachádza pri stole „kreslo“ s nalomenou opierkou na ruky. Pritom si nepamätá, že by ju zlomil či nalomil sám, pravda pamäť v Eduardovom veku už nie je niečo, na čo treba byť pyšný.
