V apríli sa nemá na cyklotrase B 12 pretekať, do pedálov treba šliapať radšej pomaly. Všade, kam v tej chvíli oko dovidí, rozkvitli a odkvitajú stovky čerešní. Ak sa rozfúka vietor, lepšie je zastaviť, sadnúť si na medzu a zrakom prežívať v jarnom bielom a ružovom mori smršť lupeňov. Je to Cyklotrasa čerešňových kvetov, považovaná za jednu z najkrajších v rakúskom Burgenlande.
Pre niektorých je čerešňová cyklotrasa možno v tieni trás popri vinohradoch a malebných vinárskych dediniek, nie sú tam ani posedy medzi trstinou, odkiaľ možno v tichosti pozorovať unikátny svet troch stovák druhov vtákov usadených na brehu Neziderského jazera. Je bokom od vody, terén sa už síce trošku vlní, nikto tam však nevyrazí, aby si dal v sedle poriadne do tela. Naopak, maximálne tridsaťosem kilometrov po asfaltke pokojne od predpoludnia do podvečera s ľubovoľným počtom zastávok zvládnu nielen netrénovaní rodičia, ale aj ich deti. Ten, kto sa vyberie pešky, iba s plecniakom na chrbte a zásobami na piknik, to má jednoduchšie než cyklista, aj keď s hrozbou, že si dakde zasadne a cestu si bude musieť skrátiť. Miestni krčmári či majitelia reštaurácií sa neuspokoja len s tým, že pánovi nalejú raz, prípadne aj viac ráz čerešňovicu či čerešňový likér, ale vandrujúcim postavili do cesty decentnú hranicu s balíčkami ponúk z miestnej domácej kuchyne. Napríklad drink zajedaný s čerešňovými koláčmi. Akurát káva odtiaľ nepochádza.
