Slovenská metafora na ľudské charaktery a dejiny s názvom Posledný autobus vyhrala prestížne ceny v slovinskej Ľubľane, fínskom Tampere, francúzskom Clermont-Ferrand aj slovenskú cenu Igric. Snímka mala premiéru vlani v júni na Art Film Feste a koncom marca ju do slovenskej distribúcie uviedol Febiofest.
Príbeh Posledného autobusu je jednoduchý, ale jeho odkaz o to silnejší. Dej sa odohráva v povojnovom období a začína výstrelmi a behom vlka cez jesenný les. Začína lovecká sezóna, a tak srnka, zajac, medveď aj ostatné zvieratá zobrazené ako ľudské telá so zvieracími hlavami ho rýchlo opúšťajú, aby unikli pred poľovníkmi v podaní hercov Víta Bednárika a Vlada Zboroňa. Paralela zvierat s ľuďmi nie je len fyzická. Vo vyhranenej kritickej situácii sa odkrývajú aj ľudské charaktery ovplyvnené egoizmom a strachom. Kto nestihne posledný autobus smerujúci k lodi, je stratený. Pláva do neznáma. Dusivú atmosféru strieda smútok nabádajúci k sebareflexii. O tom, že nastavenie zrkadla nie je každému divákovi príjemné, svedčilo aj ticho po skončení filmu, ktoré až postupne prerástlo do potlesku.
Námet zo života
