Slovenskí blogéri. Aj keď každý z nich píše o inom a líšia sa tiež ich príbehy, jednu vlastnosť majú spoločnú. Myslia si, že majú ľuďom čo povedať a ľudia si to myslia zjavne tiež, keďže každý z autorov má tisíce čitateľov. Blog berú v prvom rade ako tribúnu, kde sa môžu vyjadriť. Ich úsilie však nakoniec prinieslo oveľa viac, ako pôvodne zamýšľali.
Blogy sú hlas novej generácie. Slobodné médium, kde sa každý môže prejaviť. Na internete ich je viac ako 150 miliónov. Aj na malom Slovensku sa dajú rátať v tisíckach. Nie každý však blogovať naozaj vie. Bohumil Stejskal, Michal Hvorecký, Tomáš Kusenda, Braňo Rác a Samo Marec to vedia. Napriek tomu blogovaním zarábajú maximálne na vreckové. Opakujú známu vetu – Slovensko je priveľmi malý trh a ak môže byť blogér povolanie, možno tak v Amerike. Blog však jeho autorom priniesol niečo iné. Jednému umožňuje propagáciu kníh. Druhému pomáha pri práci. A ďalší si vďaka nemu prácu našiel.
