Tak ako pravoverný moslim aspoň raz putuje do Mekky, skutočný Poliak musí do Tatier. Má ich na skok, nuž môže putovať často. Aj každý rok. Na skok má však Tatry nielen poľské, ale aj slovenské a na Slovensku nielen Vysoké, ale aj Nízke. Pretože Poliakov je vyše tridsaťosem miliónov, pre slovenský cestovný ruch sú darom z nebies.
V zime bola železničná stanica v prístavnom meste Gdansk najväčším bilbordom v Poľsku. Pri Baltiku volal na novú linku do Popradu. V Katoviciach zasa na návštevu slovenskej strany Tatier pozývali bilbordy najväčšieho investora v cestovnom ruchu na Slovensku Tatry Mountain Resorts (TMR) so slovami „Tak blisko! Tak alpejsko!“. Od Oravy po Spiš neupozorňujú vývesky pri cestách len na „Zimmer frei“, ale aj na „Noclegi“ a v obchodíkoch nie je len „Food“, ale aj „Spozywczy“. Iba vo Vysokých Tatrách ubytujú ročne najmenej tridsaťtisíc Poliakov (takmer pätinu poľských hostí na Slovensku). Kým na celom Slovensku je okolo 150-tisíc lôžok, Zakopané s okolím ich má 110-tisíc a ďalších stotisíc čiernych postelí. Autá sa pohybujú ako slimáky, niet kde parkovať a vlani v lete tam bolo smogu viac než v okolí Novej Huty v Krakove. Zle tiekla voda, nestíhali sa odvážať smeti. Hoci Poliaci sú rodení obchodníci, viazlo zásobovanie potravinami. Na poľskej strane Tatier už nie je veľa priestoru na rozvoj, kým v slovenských sú odlišné a atraktívnejšie terény a iné podmienky na budovanie medzinárodného strediska s komplexom služieb.