Je fascinujúce pozerať sa na nemé čiernobiele dielo, o ktorom človek vie, že vzniklo v súčasnosti. Hoci v snímke The Artist (Umelec) z dielne režiséra Michela Hazanaviciusa zaznejú slová až na konci deja, divákovi vôbec nechýbajú. Žasne nad uveriteľnosťou prostredia Hollywoodu v roku 1927, nad hlavnými predstaviteľmi, ktorí sú ako vystrihnutí zo starého filmu – kostýmami, hudbou aj réžiou. Príbeh slávneho herca Georgea Valentina, veľkej hviezdy nemej éry, je niečím medzi hollywoodskou produkciou a materiálom pre fajnšmekrov strieborného plátna. Zaujímavý je najmä moment, keď je George vďaka napredujúcej technike konfrontovaný so zvukom vo filme. Možnú zásadnú zmenu vo svojej práci neprijíma a vysmeje sa jej. Pri scéne, kde si herec uvedomuje, koľko zvukov je okolo nás a zrazu aj reálne znejú, má strach z nepoznaného. Divák si môže klásť rovnakú otázku, aké zásadné veci v našich životoch ovplyvňuje technika. Rozhodnutie neprispôsobiť sa dobe potom môže skončiť pádom na dno.
UZNANIE. The Artist je prvým nemým filmom, ktorého tvorcovia si odniesli zlatú sošku Oscara. Z desiatich nominácií sa mu úspešne podarilo premeniť päť – stal sa najlepším filmom a dostal ocenenie aj za najlepšie kostýmy, hudbu, réžiu a cenu si odniesol aj Jean Dujardin, ktorý stvárnil v romantickej komediálnej dráme hlavnú postavu. Tri zo šiestich nominácií premenila snímka aj na Zlaté glóbusy.
