Každý z nich má vlastný štýl lovu a zasvätených pomocníkov. Korisť, po ktorej túžia, je však rovnaká – umenie. Tradiční zberatelia, ktorí lovia s vášňou a pre radosť, sa ťažko zmierujú so znečisťovaním revíru snobmi a investormi.
„Pôvodné černošské umenie je jedna z mála komodít na svete, na ktorej sa dá ešte rozprávkovo zbohatnúť. Ak pri potulkách po Afrike natrafíte na vzácnu sochu, ktorú kúpite za päťsto eur a v Európe ju predáte za päťdesiattisíc. Africké umenie momentálne stúpa na cene,“ hovorí publicista Ivan Melicherčík, s ktorým sme sa stretli na výstave afrického umenia s názvom Duša Afriky v provizórnych priestoroch opustenej základnej školy v Devínskej Novej Vsi. Vášnivý zberateľ umenia sa totiž už dlho snaží založiť múzeum afrického umenia a nájsť priestor na stálu expozíciu svojej zbierky piatich stoviek afrických rituálnych sôch, masiek a úžitkových predmetov z dreva, kameňa, bronzu či železa. Prechádzajúc triedami plnými exponátov z prostredia rôznych kmeňov pätnástich afrických štátov, I. Melicherčík rozpráva o delírium collectoris, teda zberateľskej vášni, ako si ju sám nazval, ktorá ho posadla už v detstve. Zbieranie pohľadníc, známok, vtáčích pier, kameňov – to všetko predchádzalo dnešným zbierkam orientovaným na africké, moderné a insitné umenie z desiatich štátov.
Príbeh predáva
