S Pavlom Rankovom sme si písali. Bol to jeho návrh. „Mimochodom, viem si predstaviť aj e-mailový rozhovor,“ napísal, keď sme elektronicky dohovárali termín stretnutia. Napokon sme sa nevideli, ale povedal Profitu veľa.
Existuje veľa dôvodov, prečo sa nestať spisovateľom. Je nejaký, pre ktorý sa spisovateľom treba stať?
Časy, keď boli spisovatelia svedomím národa či inžiniermi ľudských duší, sú preč. Ešte v šesťdesiatom ôsmom bola demokratická revolúcia v Československu spätá aj s menami a aktivitami spisovateľov. Za všetkých uvediem veľký význam Kultúrneho života alebo Vaculíkových Dvetisíc slov. V súčasnosti možno nepoklesol počet čitateľov románov a ani sa neznížil objem času venovaný čítaniu, ale určite sa znížil spoločenský status literatúry a spisovateľa. Román je menej dôležitý pre život spoločnosti ako pred polstoročím. Preto vnímam svoje spisovateľstvo ako hobby, aktivitu vo voľnom čase, ktorej sa venujem rád práve preto, že nemusím skladať účty za napísané texty ani národu, ani štátu.
