Už na vysokej škole ho upozornili, že si ako režisér nevybral najdiváckejšiu polohu. Dnes stojí meno Róbert Šveda aj za úspešnými televíznymi projektmi. Najnovší celovečerný film Anjeli, pod ktorý sa podpísal scenáristicky aj režisérsky, mal premiéru začiatkom mája. Komerčný úspech neočakáva, postačuje mu pocit z tvorby pre menšinového diváka.
Čo podľa vás chýba slovenskému divákovi?
Súčasní Slováci sa dožadujú komerčného – diváckeho filmu. Je to film zrozumiteľný každému. Má určitú štruktúru, ktorá je platná pre výstavbu komerčného filmu. Hlavný protagonista je presne vedený podľa danej mustry, ktorú si diváci ani neuvedomujú. Príbeh je postavený tak, aby umožnil čo najväčšiu identifikáciu diváka s týmto protagonistom a nastalo spoluprežívanie. Tým je kostra filmov rovnaká, líšia sa od seba príbehom a žánrom. Vynikajúcou ukážkou americkej štruktúry je snímka Útek z väznice Shawshank. Táto scenáristická – hollywoodska mustra sa začína vyučovať aj na Slovensku. Má to svoje výhody a nevýhody. Keď človek ide iba podľa mustry, môže sa mu stratiť osobný odkaz, potom už diváka nič neprekvapí. Vždy je ideálne niečím mustru prekročiť.
