Na korze pri pláži v Agia Nape na Cypre si objednám kávu u milej štíhlej slečny, ktorá sa Cyperčankám nepodobá. Prinesie ju iná Necyperčanka. Na otázku, odkiaľ je, vraví, že z Rumunska. A kolegyňa? Tiež. Prázdnu šálku odnesie tretia Rumunka a keď jej kolegyňa obďaleč počuje moju otázku, či je tam niekto odinakiaľ než z Rumunska, bucľatejšia tmavovláska sa usmeje: „Ja. Z Lotyšska.“ Keď sa pýtam, či je tam vôbec nejaký Cyperčan, zašteboce, že boss. V neďalekom hoteli zasa stretávam pár Sloveniek.
Keď chyžná začula slovenčinu, vybehla z izby, aby sa opýtala, či sme Slováci. Ona je od Košíc. Na Cypre je aj s manželom. Ten však nerobí v hoteli, ale po stavbách. S vínom k večeri prišla servírka z Heľpy. A keď som na recepcii ráno odovzdával kľúč so zdvorilým „thank you“, usmievavá dievčina za pultom odpovedala „ďakujem“. Zuzana Balická zo Strážskeho.
Juraj Schmidt v recepcii iného hotela je zasa zo Žiaru nad Hronom. Keď som v Larnake v cestovke na námestí pri Kostole svätého Lazara naďabil na Martinu Ondrušovú z Košíc, spomenul som si na slová Zuzky z recepcie. Sú tam aj Stredoslováci, ale najviac je však východniarov. Robia ako čašníci, kuchári, barmani v hoteloch i na pláži, predavačky v hotelových obchodoch, chyžné, umývačky riadu, maséri a masérky, lebo wellness patrí k štandardnej výbave lepších hotelov. „Bratislavčana tu sotva nájdete, tí sa k slušnejšiemu platu dostanú aj doma, ale na východe roboty niet,“ hovorí Zuzana. Na leto chodia na Cyprus aj študenti hotelových akadémií či vysokoškoláci, ktorí študujú cestovný ruch.
