Homeworkeri sú slobodní a slobodomyseľní ľudia, ktorí sami seba odsúdili na vyšší výkon za cenu pohodlia a výsady necestovať každý deň ku kolegom. Aby sa z domácej práce nestalo otroctvo, štát vložil do Zákonníka práce osobitný paragraf.
Úprava podmienok pre home- a teleworking síce môže pôsobiť ako moderný prvok, nie je to však žiadna novinka. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 177, ktorý odporúča zákonné riešenie domácej práce je z roku 1996. Advokát Andrej Leontiev z kancelárie TaylorWessing pripomína, že napríklad v Nemecku majú pre domácu prácu osobitný zákon – Heimarbeitgesetz z roku 1951, ktorý je podstatne podrobnejší ako súčasná slovenská úprava.
Domáca práca a telepráca sú charakteristické faktickým oddelením zamestnanca od zamestnávateľa, pričom komunikácia zamestnávateľa a zamestnanca je postavená zväčša na elektronických alebo telekomunikačných prostriedkoch. „Pri telepráci a domácej práci je ako miesto výkonu práce dohodnutý priestor mimo sídla zamestnávateľa, to znamená buď doma, alebo na inom dohodnutom mieste. Zamestnanec teda neprichádza na pracovisko k zamestnávateľovi,“ hovorí A. Leontiev, ktorý previedol Profit „zákutiami“ zákona.
