V Slovenskej národnej galérii v Esterházyho paláci v Bratislave otvorili výstavu Prerušená pieseň / Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956. Pamätníkom bude zima, z niektorých obrazov a sôch naozaj naskakujú zimomriavky. Súčasníci sa pobavia a najmä naučia. Na Slovensku sú činy, s ktorými sa súčasnosť vyrovnáva s minulosťou, zriedkavé, výstava Prerušená pieseň významom a rozsahom prekračuje všetky doteraz rešpektované hranice.
ZAMYSLENIE NAD UMENÍM. Vo výstavnom bulletine napísala a na tlačovej konferencii pred otvorením exhibície povedala generálna riaditeľka SNG a zároveň kurátorka Alexandra Kusá: „Ambíciou výstavy Prerušená pieseň je podať obraz umenia svojej doby a zároveň odpovedať na niektoré frekventované aj menej kladené otázky, ako sú napríklad: Je všetko umenie objednané a kúpené zo štátnych prostriedkov ako prejav socialistického realizmu z dnešného pohľadu skutočne socialistickým realizmom? Ako posudzovať umeleckú kvalitu jednotlivých diel, k akej norme umeleckosti ju vzťahovať? Do akého rámca možno sorelu (skratka pre socialistický realizmus – pozn. Profit) zasadiť dnes, keď sme svedkami rúcania nedávnych rámcov a budovania nových? Ako vtedy fungoval a dnes funguje diktát? Je vôbec možné vyhnúť sa politickým, mravným a etickým súdom v období, ktoré nimi operovalo aj v umení?
