Kníhkupectvá sú malé a veľké, sú vo veľkomestách aj v zapadnutých kútoch sveta, sú s atmosférou aj bez nej. Pracujú v nich nadšenci a niekedy aj ľahostajní podávači tovaru. Kníhkupectvá sú tam, kde ich človek očakáva, napríklad na Oxford Street v Londýne alebo na Štúrovej ulici v Bratislave. Obchody s knihami sú aj tam, kde by ich nik nečakal. Napríklad na okraji mestečka Holíč.
„Knihy boli vždy moja láska, hoci som v živote robil iné veci. Učil som, novinárčil som, venoval som sa športu. Stalo sa, že keď sme boli na turnaji pozemného hokeja v Chorvátsku, vtedy ešte časti bývalej Juhoslávie, ktosi sa pýtal hráčok, kde ma nájde. Poslali ho do kníhkupectva. Tak ma poznali. Nikdy som neprešiel okolo obchodu s knihami, aby som nepozrel aspoň do výkladu. Dlho som si myslel, že by som mohol literatúru aj písať, ale ostal som dvadsaťpäť rokov pri novinárčine a k literatúre som sa už nestihol dostať,“ opisuje cestu ku kariére kníhkupec Viliam Bystrický.
Na okraji mesta Holíč, neďaleko slovensko-českej hranice, postavil kníhkupectvo, aké sa len tak nevidí. Srdce knihomoľa zapiští. Knihy sú všade. Na policiach, poukladané v „štósoch“ na stoloch, pred pokladnicou, jednoducho naozaj všade. Uložiť viac ako desaťtisíc titulov nie je ľahká úloha, najmä ak si autor projektu má pamätať, kde ktorá kniha je.