Článok pokračuje pod video reklamou
Na Slovensku sa v ostatných rokoch ujali festivaly. Malé, veľké, rockové a tanečné, komerčné a nekomerčné, divadelné a aj také obyčajné, s jednou kapelou, pivom a klobásou. Sezónu otvorila na začiatku júna trenčianska Pohoda, kde tentoraz ani tri dni nelialo, ani nič nespadlo. Viac ako tridsaťtisíc ľudí sa pobavilo na rôznych žánroch, okrem spevu zneli aj vážne slová o politike. Málokedy na Michalovi Kaščákovi, organizátorovi Pohody, vidno, že je šťastný. Začiatkom júla bol. Uháňal na bicykli okolo letiska a mal bodkované zuby.
Po Pohode nasledoval každý víkend nie jeden, nie dva, ale často hneď niekoľko festivalov. V Novom meste nad Váhom sa stretli rockeri a džezmani, v Piešťanoch si pamätníci zaspomínali na starú skvelú Morcheebu, na východe, v strede i na západe krajiny hrali azda všetky pojazdné slovenské kapely. Festivaly organizovali rádiá, kluby, ale najmä ľudia. Komu sa málilo doma, mohol ísť za hranice. V Česku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku bolo toľko muziky, akoby ani kríza nebola. Hudba sa jej jednoducho nebojí.
